Opäť sa na začiatok uchýlim k malej exkurzii. Tento raz nie do minulosti, skúsim popísať stav súčasný. Dnes platia v regionálnom školstve (stredné a základné školy) tabuľkové platy. Po rozmenení na drobné, plat učiteľa závisí od kvalifikácie a od rokov praxe. Okrem tarifného platu existuje aj pohyblivá zložka, najčastejšie osobné ohodnotenie. Mám dojem, že u tejto zložky existuje percentuálny strop. Že som si v tomto nie istý a v podstate ma to ani nezaujíma, je dôsledkom toho, že v súčastnosti je akékoľvek platové maximum pohyblivej zložky v praxi bezpredmetné. V prípade dostatku finančných prostriedkov teda už dnes existuje v rukách riaditeľa istý nástroj na motiváciu zamestnancov.
Ak by som prirovnal k existujúcemu systému liberálnu forma odmeňovania – teda formu bez mzdových tabuliek a len na „ľubovôli“ vedúceho pracovníka, alebo možno trochu ináč povedané, v zmysle vzájomnej dohody a akceptácie, za daných okolnosti by nebola táto forma rozumne uskutočniteľná. V jej dôsledku by sa pravdepodobne absolútne nič nezmenilo, pretože prerozdeliť spôsobom jedným ubrať a druhým pridať, keď fakticky niet čo uberať, je nemožné. Zároveň by pri absencii tabuliek odpadla garancia i toho minima, hoc, ako je zrejmé z predchádzajúcej vety, aj to iba hypoteticky. Ak nadhodím tému zrušenia tabuľkového odmeňovania pred kolegami, odmietavým reakciám sa preto ani nečudujem.
Napriek tomu si osobne myslím, že nahradenie tabuľkového systému pružnejšou formou odmeňovania je možná cesta na udržateľné zvyšovanie kvality školstva. Ale, a to podotýkam, až po reálnom a okamžitom, nie proklamovanom a rok dopredu sľubovanom, zvýšení prostriedkov na mzdy. Možno to znie lacno a demagogicky – zvýšiť objem financií a potom až nejakú reformu. Žiaľ, na dne, kde regionálne školstvo dosadá, inému riešeniu dnes už nikto z pracovníkov školstva neuverí. Samozrejme, školy fungujú a budú funngovať aj za daných podmienok a dokonca aj keby sa nič nezmenilo. Tak ako v Grécku, Fínsku či kdekoľvek inde. Napriek tomu si myslím, že medzi dvoma spomenutými krajinami je v kvalite školstva markantný rozdiel.
Rozumní manažéri vedia, že o kvalite a následnej konkurencieschopnosti podniku rozhodujú ľudia. Zamestnanci sú tým, čo vytvára firmu. Ak chceme mať kvalitné slovenské školstvo, musíme mať kvalitných manažérov (rozumej riaditeľov) a pedagógov. Ak chceme mať na školách kvalitných riaditeľov a učiteľov, musíme ich tam prilákať a udržať. Viete ako to urobiť bez dostatočného finančného ohodnotenia? Nezabúdajme, že rozhodujeme o kvalite a medzinárodnej konkurencieschopnosti slovenského školstva a následne ekonomiky Slovenska. Asi nikto z nás nechce, aby sme naveky zostali len krajinou montážnych závodov a lacnej pracovnej sily.
Kam kráča naše školstvo?
26. apr 2005 o 13:25
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 546x
Kam kráča naše školstvo? - dodatok
Dovolím si pokračovať v úvahach o smerovaní slovenského školstva. Robím tak po vyprovokovaní v diskusii na môj predchádzajúci článok. Nasledujúce riadky je potrebné brať ako môj osobný názor.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(4)